Ja za seba môžem povedať, že sa skrývam pred svetom. Už nevládzem. Radšej sa skryť ako sa pretvarovať, že je všetko tak ako má byť.
Zamyslená kráčam, po navonok tichúčkej uličke. Pre koho je vôbec tichúčka? Dav ľudí, ich hlasné rozhovory. Krik detí. Všetko sa zhlukuje do jedného tónu. Všetko sa rozplýva. Vôbec nič nevnímam. Ako keby sa všetko dialo mimo mňa. Niekde ďaleko. V úzadí môjho myslenia. Môjho JA. Vnímam len moje kroky. Raz, dva. Pravá, ľavá. Moje nohy ma nesú na miesto, ktoré som si naplánovala. Po tvári mi stekajú kvapky. Miešajú sa s mojím smútkom a ja znova raz nemusím skrývať pred davom ľudí moje slzy. Veď je to len dážď. Moje myšlienky znova blúdia, už tak známou a zároveň, už nejakú dobu zakázanou krajinou. Neuvedomujem si čas. Ľudí. Okolie. Dokonca si neuvedomujem ani bolesť, ktorá odrazu prebehla mojím telom.
"Prepáčte." Odrazu zaznie z mojich pier. Tak automaticky ako keby ja som spôsobila túto zrážku.
"Nie! Vy prepáčte. Nedávam pozor." V jeho slovách som počula smútok. Alebo sa mi to len zdalo? Nie. Teraz sa dívam do jeho očí a už ten smútok aj vidím. Beznádej. Nepochopenie. Volanie o pomoc. Jeho oči mi niečo pripomínajú. Áno, áno už viem. Ten výraz poznám. Vidím ho stále. Sú to moje oči. Pozerám sa a ako keby som v nich čítala. Cítila som, že jeho pocity sú rovnaké. Jeho ruka sa dotkla tej mojej. To teplo. Kto si? Prečo to robíš? Tisíce otázok. Ale naše pery sa ani nepohnú. Nemajú žiadny náznak aby odpovedali na otázky , ktoré sa nám mihajú hlavami. Oči sa dívajú jeden na druhého. Bez pohnutia. Bez jedného mihnutia. Koľko sme takto stáli? Kto to počítal? Ako keby sa v tú chvíľu pre nás zastavil čas. Všetko okolo nás ubiehalo, len my dvaja sme prestali žiť. Bol to náš osud? Ale ja na osud neverím...
"Ja som Dušan."
"Janka."
Tie spoločné chvíle strávené na navonok tichej uličke mi priniesli nový pohľad na svet. Moje oči nie sú samé. Už nie sú jediné. Ešte jeden muž. Na pohľad tak obyčajný, ktorý splýva s okolím, menom Dušan má taký istý pohľad. Oči plné sklamania, nepochopenia, smútku a možno ešte niečoho viac. Ale to už nepatrí na tento papier...