reklama

Pocit

Cítim sa tak sama. V kúte izby sa pomaly zosúvam. Slzy ktoré zmáčajú moju utrápenú tvár sa tichým tónom rozrážajú na podlahe. Utvárajú kvapky podobné ako keď letná búrka sa rozhodne potešiť všetky kvety. Bolesť, ktorú cítim vo svojom vnútri vôbec nechápem. Možno nechcem pochopiť. Ako keby som odrazu stratila niečo čo už sa nikdy nevráti. Niečo s čím sa je treba rozlúčiť už navždy. Ako napríklad s niekým blízkym, ktorý sa po náročnej ceste na tomto svete poberá do diaľky. Síce.....len pre nás do diaľky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cítim bolesť, ktorú som si spôsobila sama. Chce sa mi kričať, ale niekto mi zakázal. Čarovným mávnutím mi vzal hlas a nechal ma napospas niečomu čo neviem vyjadriť písmom. Moje vnútro sa rozpadáva na malé kúsky, ktoré už ani tak známe puto kamarátstva nevie dať dokopy. Nemá už ktoré. Dlane mokré od slanej vody, sa dotýkajú mojich rozhorúčených líc. Pery šepotom kladú stále tú istú otázku. Prečo???????

Neviem. Snažím sa to pochopiť, ale nedokážem. Krútim ubolenou hlavou a rozmýšľam o tom ako to napraviť. Veď predsa bez boja by sa nemalo nič vzdať. Lenže ja som tento boj prehrala. Dokonca nie len boj ale aj celú vojnu. Mojím nepriateľom na bojisku bol v skutočnosti človek, ktorý bol môjmu srdcu veľmi blízky. Moje city boli pravdivé, tak silné, že som si myslela, že všetko prekonajú. Dokonca aj túto nezmyselnú bitku, ktorá aj tak nemá víťazov len porazených. Alebo?...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem čo je skutočnosť a čo klam. Pretože klamstvo vyvolalo boj. A nie len jeden. Aj ten posledný boj bol poznačený len tichým klamstvom. Klamstvom, ktoré ma byť ukryté, ale zmysli tela vedeli, že sa niečo deje. Vedeli, že odrazu je medzi nami priepasť, ktorú asi nik nechcel preskočiť. Obaja sme sa možno oprávnene báli, že na druhej strane nestojí nik, kto by nám podal ruku, vytiahol, posadil a ošetril všetky rany. Stačilo by objatím a pekným slovom, ktoré vychádza zo srdca a nie len z úst. Čarovné slová, ktoré liečia rany spôsobené neviditeľnou zbraňou. Ktoré vedia viac ublížiť a viac bolia ako zašité rany. Znova bola oklamaná moja dôvera. Ale čo sa dalo čakať. Žena sa musí postaviť a ísť ďalej. Ale tentoraz je to o to ťažšie, že na zem ma zrazil človek, ktorého som mala v srdci tak hlboko. Ale aj on vzal moje srdce, moju nádej, moju radosť a jedným slovom ich rozpučil v dlani a pritom sa na to díval. Bolelo to a bolí to dodnes. Ale život musí ísť ďalej. Či už bez srdca alebo s ním.

Janka Turtakova

Janka Turtakova

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som uletená baba, ktorá miluje svoj život, ktorý vôbec nie je ľahký a hlavne svojho synčeka, ktorý je pre mňa to jediné...... Zoznam autorových rubrík:  citySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu